V základoch kraniosakrálnej práce je poznanie, že živý organizmus je sebagenerujúci, sebaopravujúci a sebaudržujúci systém, ktorý má k dispozícii informáciu o pôvodnom projekte a je schopný sa podľa neho obnovovať. Biodynamika preto hľadá spôsoby ako ho v tom podporiť, aby sa vedel vlastnými silami a jemu prirodzeným spôsobom vyrovnať s náročnými situáciami, ktorými prechádza.
Organizmus a prostredie
Ľudský organizmus je systém uzatvorený len čiastočne, pretože je úzko spojený s prostredím, v ktorom sa nachádza. Prostredie poskytuje organizmu priestor na rast a vývoj a z prostredia pochádzajú tiež rôzne stimuly, ktoré ovplyvňujú jeho stav.
Stimuly môžu byť podporné ale aj rušivé. Môžu byť napríklad vo forme substancií – látok, chemických prvkov, zlúčenín. Môžu to byť stavebné prvky, z ktorých sa organizmus skladá, a ktoré potrebuje na svoju existenciu. Môžu to však byť aj látky škodlivé, ktorých sa pre ich rušivý vplyv musí organizmus zbavovať.
Iná forma stimulov z prostredia sú mechanické sily. Účinok veľkých mechanických síl je zjavný, keď nastane poškodenie tkaniva pri páde alebo údere. Rovnako veľký vplyv však majú aj oveľa menšie sily, ak pôsobia na organizmus veľmi dlhú dobu.
Ďalšia forma stimulov je elektromagnetické vlnenie. Závisí na typu a energie vlnenia, či má pre organizmus podporný alebo rušivý charakter. Teplo a svetlo v primeraných dávkach sú nevyhnutné pre existenciu ľudského organizmu. Extrémne formy môžu naopak vyvolať deštrukčné zmeny v tkanivách, ktoré môžu byť pre organizmus nebezpečné.
Koncept zdravia
Kraniosakrálna biodynamika vníma zdravie ako niečo, čo je vždy prítomné a nemenné, pretože sa nachádza samotných základoch života. Franklyn Sills (2001, 1997) zdravie opísal takto: “Zdravie, v tomto poňatí, nie je len o absencii príznakov, alebo že sa cítime dobre, aj keď aj to môže byť súčasťou jeho prejavu.” (Sills, 2001:98) “Zdravie, podľa nášho názoru, nie je funkcia akéhokoľvek systému tela. Rovnako tak nie je funkciou genetiky alebo akejkoľvek bunkovej štruktúry. Zdravie je výrazom univerzálneho princípu. Je bezpodmienečné a je vyjadrením podstaty toho, čo sme ako vtelené ľudské bytosti. Zdravie prestupuje a oživuje. Je vždy prítomné a nikdy sa nestratí, bez ohľadu na to, aký je stav tela a mysle.” (Sills 1997, Health, ods. 1)
Ako Sills (1997) ďalej uvádza, táto definícia zdravia je iná, ako v súčasnej dobe rozšírené presvedčenie, že zdravie je niečo, čo sa mení a o čo môže človek prísť. Zdravie je, v tomto koncepte, pôvod alebo zdroj života. Ono podporuje všetky štruktúry a funkcie v ľudskom systéme.
James Jealous tvrdí (ako cituje Sills, 1997): “Zdravie, o ktorom hovoríme v osteopatii, je samotným základom nášho bytia a nedá sa vylepšiť, ani nemôže byť nijako poškodené. Zdravie v našom tele nemôže zaniknúť. Zdravie v našom tele je väčšie ako smrť. Zdravie v našom tele je 100% prístupné, 24 hodín denne, od okamihu počatia až do smrti. Ani potom nezanikne, iba odíde, ako keď sa voda vyparí.” (Jealous 1996:nd)
Tento koncept sa dá priblížiť nasledovným spôsobom. Počas svojej existencie musí organizmus reagovať na vplyvy prostredia a v každej chvíli hľadať novú rovnováhu. To môže znamenať opravu poškodenia spôsobeného vonkajšími silami, alebo kompenzáciu vonkajšej sily, ktorá buď pôsobí dlhodobo, alebo pôsobila síce krátku dobu, ale veľkou energiou. A to sa deje práve vďaka silám, ktoré v kontexte kraniosakrálnej biodynamiky voláme sily zdravia. Tieto sily organizmus vytvárajú, opravujú a udržujú. Pomocou síl zdravia smeruje organizmus v každej chvíli k ekvilibriu.
Inak povedané, zdravie je súbor síl, ktoré pôsobia proti vonkajším silám tak, že sa ich vzájomným pôsobením sa ich účinok ruší, aby sa zabránilo pokračujúcej deštrukcii. Tento rušivý účinok je vlastne zdravie v akcii. Ako spomínajú Bhadrena Tschumi Gemin a Kavi Gemin (2010a): “Kdekoľvek je život, tam pre prítomný aj jeho organizujúci princíp: Vrodené zdravie. Vrodené zdravie je prítomné, funguje, a je ľudskému organizmu k dispozícii aj v tých najťažších situáciách.” (Tschumi Gemin, Gemin 2010a:2.2)
Ak to zoberieme do dôsledkov, symptómy, ktoré prežívame počas choroby sú často práve prejavom zdravia. Pomocou mechanizmov zdravia robí telo všetko pre to, aby sa vrátilo opäť do rovnováhy a vďaka tomu sa zachovalo pri živote. Niekedy je ten proces spojený s nepríjemnými pocitmi, zvýšenou teplotou, bolesťou, niekedy je to za cenu štrukturálnych zmien, ak to nejde inak. Ako príklad môže poslúžiť situácia, keď telo kompenzuje zakrivenie chrbtice na jednom mieste, zakrivením na opačnom konci. Súčasťou toho procesu je aj zdravie.
Každý, kto pri svojej práci s kraniosakrálnou biodynamikou zažil zdravie v akcii, môže na opis svojej skúsenosti použiť iné slová. Avšak, ako uvádza Sills (1997), priekopníci tejto práce sa zhodujú v tom, že sily zdravia majú k dispozícii informáciu o pôvodnom pláne, podľa ktorého sa ten konkrétny organizmus vyvíja. William G. Sutherland to nazýva “Inteligencia”, Randolph Stone to volá “Energetický otlačok” a James Jealous zasa “Originálna matrica”. Sills (1997) to potom opisuje ako niečo, čo “…ustanovuje plán, okolo ktorého sa bunky v embryologickom zmysle organizujú a udržuje tento úmysel po celý náš život. Je to stály a neutíchajúci proces tvorenia.” (Sills 1997, Health, ods. 3)
Koncept celistvosti
V sekcii Koncept zdravia sa spomínajú sily zdravia. Odkiaľ ale tieto sily pochádzajú? Franklyn Sills (2011) vykresľuje ľudský organizmus ako súčasť vesmíru ako celku a sily zdravia ako výsledok práce tých istých tvorivých síl, ktoré tvoria celý vesmír: “Takže, vytváranie galaxie nie je oddelené od vesmíru, v ktorom je stvorená. Rovnako vytváranie ľudského systému nie je oddelené od vesmíru, v ktorom je stvorený. Formy vo vesmíre, či už galaxie, ľudské bytosti, alebo stromy, vznikajú ako prejav obrovských síl, pôsobiacich v holistickom rámci. Oddelenosť, fragmentácia, a odpojenie sú iba ilúzie. Ako sme videli, bez ohľadu na to, aký je ľudský systém zdanlivo roztrieštený, nikdy nie je necelistvý. Celistvosť nikdy nestratí, a zdravie v ľudskom systéme, ktorý je prejavom tejto jednoty, sa nikdy nestráca.” (Sills 2011:287)
Presun pozornosti v terapii
V čase zdravotných problémov vnímame, že s telom nie je niečo v poriadku, niečo nefunguje, ako by malo. Symptómy, ktoré sprevádzajú aktuálny stav organizmu zvykneme vnímať ako prejav choroby alebo ich priamo považujeme za problém. V každom prípade by sme sa radi tej choroby alebo symptómov zbavili. Avšak v takom prípade celú svoju pozornosť a energiu venujeme chorobe, teda tomu, čo v tele nefunguje.
Kraniosakrálna biodynamika nepracuje s tým, čo nefunguje. Miesto toho spolupracuje so silami zdravia, ktoré telo tvoria a udržujú, čiže s tým, čo funguje a je vždy k jeho službám. Ako uvádzajú Bhadrena Tschumi Gemin a Kavi Gemin (2010a): “Toto porozumenie od nás vyžaduje prijatie novej paradigmy. To znamená, presunúť sa od odstraňovania bolesti a utrpenia k obnovovaniu zdravia zvnútra.” Táto paradigma zároveň odráža aj prijímajúcu a zjednocujúcu podstatu tejto práce. Miesto odmietania bolesti, ktorá je súčasťou nás, “pomáha ju prijať a zároveň sa spojiť so Zdravím pod ňou.” (Tschumi Gemin, Gemin 2010a:2.2)
Inak povedané, pri práci s kraniosakrálnou biodynamikou terapeut nezameriava svoju pozornosť na symptómy a neodstraňuje problémy, aj keď ich môže vnímať. Miesto toho vníma človeka ako celok, ako bytosť žijúcu vo konkrétnom prostredí a v tom kontexte podporuje sily zdravia, čiže vnútornú schopnosť organizmu sa regulovať a liečiť.
Prístupy v kraniosakrálnej terapii
V tomto texte nejde o oddelenie biodynamického prístupu od iných prístupov v kraniosakrálnej terapii alebo od iných terapií, ktoré k človeku pristupujú cez iný aspekt, na inej úrovni ľudskej existencie. Biodynamika sa dotýka viacerých aspektov naraz. Ide teda skôr o zjednocujúci prístup. Navyše, tento prístup poskytuje základ pre vysvetlenie princípov nášho fungovania samotného.
Roger Gilchrist (2006) to vysvetľuje takto: “Praktikant kraniosakrálnej biodynamiky si uvedomuje význam prejavov zdravia a choroby, emócií a aktivácie nervového systému klienta a snaží sa citlivo udržovať vzťah s celý spektrom týchto dynamických procesov naraz. Mnoho ďalších prístupov kraniosakrálnej terapie je viac mechanických a kladie dôraz na čisto štrukturálny prístup k telu. Používajú techniky, pomocou ktorých často priamo manipulujú s tkanivami a tak sa snažia dosiahnuť zmenu. Tieto prístupy sú predovšetkým zamerané na uvoľnenie znehybnených tkanív a telesných štruktúr a niekedy aj na ovplyvnenie dynamiky tekutín v tele. Na týchto úrovniach pracujeme aj v biodynamickom prístupe, no vždy to robíme s vedomím dynamických síl na pozadí prebiehajúcich procesov. Biodynamický prístup pracuje s energetickými silami skrytými za symptómami a pomáha týmto silám nájsť ich prirodzený rovnovážny stav. To umožňuje reorganizáciu tkanív a energetických vzorcov v tele iniciovanú zvnútra. Klientov systém je tak podporovaný, aby našiel svoje vlastné riešenie stavu, v ktorom sa nachádza. Klienti z toho vychádzajú posilnení, pretože im pomáhame kultivovať ich vlastné zdroje a rozvinúť liečivý proces zvnútra. Tento prístup sa teda omnoho viac orientuje na samotného klienta, ako ostatné prístupy kraniosakrálnej terapie. Biodynamický prístup kraniosakrálnej terapie oslovuje tiež tie vrstvy kraniosakrálneho systému, o ktorých sa v ostatných prístupoch príliš nehovorí. Odhaľuje tak vzájomnú previazanosť fyzických a energetických úrovní všetkých životných funkcií.” (Gilchrist 2006:10-11) Gilchrist týmto vysvetľuje dôvody, pre ktoré je biodynamický prístup ku kraniosakrálnej terapii celostnejší, t.j. pracuje so širším spektrom ľudského prežívania.
Aký má terapeut podiel na práci?
Terapeut Kraniosakrálnej biodynamiky je počas sedenia prítomný ako pozorovateľ a sprievodca. Umenie trpezlivého, rešpektujúceho, prijímajúceho a neutrálneho načúvania je terapeutova základná a najdôležitejšia zručnosť. Ďalej je dôležité, aby vedel rozlíšiť, čo z toho, čo vníma, sú sily zdravia. Len tak bude vedieť orientovať organizmus na jeho zdroje a tak podporiť zdravie, hoci súčasne môže vnímať aj prípadnú dezorganizáciu, vyplývajúcu z predošlých skúseností organizmu, z jeho histórie. Z pozície vzdelaného a skúseného terapeuta, tak bude vedieť podporiť fyziologicko-metabolickú zmenu, ktorá by bez jeho prítomnosti nenastala.